divím sa, že vyšetrenie na tele matky nie je samozrejmosť všade, osobné skúsenosti a našťastie podpora osvieteného lekára a PA. A že to niekde ide a inde nie, to je zvláštnosť, však. Ja som lekárom vďačná, za ich prácu, nikdy s nikým som nemala problém, ale našťastie som narazila zrejme na osvietených odborníkov, ktorý mali povedomia o tom, ze fyzicky a psychiky stav niesú dve oddeliteľné veci a dieťa nie je nemysliaca hračka bez strachu, inak o zdravotnom stave nemôže byť ani reč. Nehovoriac čo ukladá zakon o nepretržitej prítomnosti ZZ, ktorého zmenu si nesmie určovať lekár ale maximálne tak súd. Lekár okrem života ohrozujúceho zásahu nemá právo a ani dôvod, separovať dieťa, neudávať informácie o rizikách úkonov a podobne. Napríklad obyčajný oxytocin viz. Spc, príbalový leták a štúdie na oubmedu, vie krásne skomplikovať pôrod. Tiež ma dojímajú komentáre s nulovou znalosťou psychiky dieťaťa od svetových odborníkov a to Leboyera, Odent, Verne, Chamberlein a je ich viac, o tom ako je neseparovanie novorodenca dôležité. A to vrátane prvotného bondingu. Fandím skutočným odborníkom vďaka ktorým som zažila nulové separácie, vyšetrenie na tele, z ničím nijaký problém nebol a to bolo bábo s vyvojovou vadou alebo žltačkou napríklad. A šlo to a ešte ma podporili. S nikým som sa nemusela hádať a bojovať čuduj sa svete chovali sa ku mne ako ku človeku. Wow, že? Hlavne tie inteligentné obhajoby : videli sme dieťa každé tri hodiny a nič sa nestalo. Tak určite. Chudák prcek, len tam niekde kričal, bol v strese (kortizol je pre mozog priam lahôdka...). Smutné