divím sa, že vyšetrenie na tele matky nie je samozrejmosť všade, osobné skúsenosti a našťastie podpora osvieteného lekára a PA. A že to niekde ide a inde nie, to je zvláštnosť, však. Ja som lekárom vďačná, za ich prácu, nikdy s nikým som nemala problém, ale našťastie som narazila zrejme na osvietených odborníkov, ktorý mali povedomia o tom, ze fyzicky a psychiky stav niesú dve oddeliteľné veci a dieťa nie je nemysliaca hračka bez strachu, inak o zdravotnom stave nemôže byť ani reč. Nehovoriac čo ukladá zakon o nepretržitej prítomnosti ZZ, ktorého zmenu si nesmie určovať lekár ale maximálne tak súd. Lekár okrem života ohrozujúceho zásahu nemá právo a ani dôvod, separovať dieťa, neudávať informácie o rizikách úkonov a podobne. Napríklad obyčajný oxytocin viz. Spc, príbalový leták a štúdie na oubmedu, vie krásne skomplikovať pôrod. Tiež ma dojímajú komentáre s nulovou znalosťou psychiky dieťaťa od svetových odborníkov a to Leboyera, Odent, Verne, Chamberlein a je ich viac, o tom ako je neseparovanie novorodenca dôležité. A to vrátane prvotného bondingu. Fandím skutočným odborníkom vďaka ktorým som zažila nulové separácie, vyšetrenie na tele, z ničím nijaký problém nebol a to bolo bábo s vyvojovou vadou alebo žltačkou napríklad. A šlo to a ešte ma podporili. S nikým som sa nemusela hádať a bojovať čuduj sa svete chovali sa ku mne ako ku človeku. Wow, že? Hlavne tie inteligentné obhajoby : videli sme dieťa každé tri hodiny a nič sa nestalo. Tak určite. Chudák prcek, len tam niekde kričal, bol v strese (kortizol je pre mozog priam lahôdka...). Smutné

Je veľmi zaujímavé že niekde to ide, a sú dokonca doktori a odborníci, ktorý to doporučujú a potom lekár, ktorého by zrejme nikto normálny stretnúť nechcel - teda podľa toho ako sa prezentujete vy. Zdravé dieťa a rodička musí byť nielen fyzicky ale i psychicky, to sa nedá oddeliť. Inak o zdravotnom stave nemôže byť ani reč. O dieťati rozhoduje ZZ a nesie za neho zodpovednosť. Zdravotník okrem stavu ohrozujúcom na živote- resuscitácia napr. nemá právo akokoľvek nakladať s dieťaťom a maminkou a to ukladá zákon. Našťastie sú dnes ženy ktoré to riešia a div sa svete v zahraničí a dnes i u nás sa ukazuje že to ide keď sa chce s ľuďmi pracovať ako s ľuďmi? Som šťastná že mám okolo seba osvietené PA a ostatných lekárov, ktorý sa vždy ku kne chovali s úctou a rešpektom a nejakým záhadným spôsobom ma maximálne podporili v neseparácii, vyšetrili mi miminka na tele a svete div sa nikto ani lekár z toho nemal mindrák 🤔. Zažila som nulové separácie a to mal jeden vývojovú vadu a druhý žltačku. A s nikým som sa ani nehádala, ani sme na seba nekričali, naopak ešte boli na mňa milé a ja som nemala prečo byť iná. Možno sa zamyslieť, prečo to u mňa nejde a u iného áno i po cs. U mňa raz bondoval otec. A žiadny problém to nebol. Zvláštne to však?

pominieme zákon kedy ma zákonný zástupca právo na to, čo požaduje (vrátane bondingu) - paragraf 28 odst. 3 e 1 ZZS a to že pokiaľ nejde o akútne ohrozenie života napr. Resuscitáciu, lekár nesmie vykonávať čokoľvek, tak miminko a jeho narodenie je obrovská zmena. Pozná len matku či už po hlase alebo vôni. Je to mysliaca bytosť a ako dokázal Leboyera, Odent, Verne a mnohí ďalší ako Chamberlein atď, cíti dokonca i strach. Separácia miminka nie je vhodná a maminky obhajujte sa ako chcete, ani z hľadiska vývoja mozgu (veľký stres a stresové hormóny ako kortizol atď). Tak si predstavte seba v bezpečí a zrazu Vás mama neobjíma, nehľadí, neupplokojuje ale ktosi Vás ides položí, naťahuje, meria, vy hystericky plačete ale to je predsa v poriadku je to "len" malé decko 😑. Na takéto zachadzanie niesú ani moje dvoj a už vôbec ročný zrelý a pre staršie deti je to plbez maminky zásah do intimity a osobného priestoru. Dieťa potrebuje to čo mi, cítiť sa v bezpečí a rešpekt není to neživá bábika. A to mám skúsenosti s nulovou separáciou. A ako to šlo. Pri jednom bondoval otec. Ani jedno dieťa nikde neplakali jako o život. Neplakali vôbec.

Kedy zachraňujú matku i dieťa? V momente keď nejde o nijakú záchranu života? To je apgar skoré novorodenca, dýchanie novorodenca atď, zdravotný stav matky. Lekár neurčuje čo je správne z prstu, lekár sa ma riadiť zákonom. Paragraf 28 odst. 3 e1ZZS Nepretržitá prítomnosť zákonného zástupcu, za dieťa nenesie zodpovednosť lekár ale rodič. pokiaľ nejde o ohrozenie života a resuscitáciu, lekár nie je oprávnený urobiť na dieťati a žene akýkoľvek úkon, ku ktorému nie je daný informovaný súhlas ! Pravidelne separované a odkázané deti sú dokonca protizákonne. A inak ide to bez nulovej separácie a to som osobne niekoľkokrát zažila. Naopak vy máte nulové vedomosti o psychike ženy a dieťaťa a o zdravotnom stave teda nemôže byť ani reč. Doporučujem Leboyera, Verného, Odenta a ďalších celosvetovo uznávaných odborníkov.